Pripoj sa k nám
Buď ich milujete, alebo nenávidíte. Sú trendom, sú tradíciou. Sú aj prekliatim mnohých cukrárov. Dajú sa urobiť na množstvo spôsobov a v ešte viac tvaroch. Áno, reč je o makrónkach. Niektorí sú na nich závislí, niektorým sa zdajú príliš presladené. Tak ako sa mení móda, tak sa menia aj makrónky. Zo sezóny na sezónu. Niekedy sú trendom svieže ovocné chute, inokedy ťažké zemité tóny.
Raňajkových receptov nikdy nie je dosť. Dôležité, teda aspoň pre mňa, je ich rýchla príprava. Jednak cez týždeň úplne nestíham a cez víkend, keď sa všetci zobudia, len čo otvoria oči, tak ma čaká “Chcem papať.” A tak aj pri najlepšej vôli nemôžem vymýšlať niečo extra časovo náročné. Veď by nakoniec zjedli mňa.
Každá krajina má svoje tradičné dezerty, ktorými sa pýši a ktoré ju preslávili. Tak tomu je aj pri Grécku. Nebudem tu teraz spomínať tradičnú Baklavu alebo dezert Halva. Tie sú notoricky známe.
Vždy sa teším, keď môžem skúsiť niečo nové. Či už netradičný recept alebo netradičnú surovinu. Samozrejme mám svoje limity. Aspoň doteraz som ich mala. Sú veci, ktoré neochutnám, vlastne zatiaľ nemám odvahu ich ochutnať. Ale možno sa to časom zmení.
Mám rada, keď sa zobudím do slnečného rána. Mám viac času, pretože ostatní traja členovia ešte spia (na dobrý spánok sme naučili aj našu yorkinku 
). Vtedy si vychutnám pohodovú prípravu raňajok. Narozdiel odo mňa, všetci ostatní preferujú sladké raňajky, takže na väčšinu sobôt sa tešia. Vtedy sa snažím vymyslieť niečo chutné a nemusí to byť nutne až tak zdravé – hoci, vždy to poteší.
Polievky veľmi nemusím. Na rozdiel od môjho manžela. Ten si nevie prestaviť obed bez nich. Jediné, ktorým sa nevyhýbam sú tzv. desiatové polievky. Krásne husté, ktoré vedia nahradiť obed. Vtedy mi je jedno, či je to strukovinová, krémová zeleninová alebo hustý borscht.
Keď mám málo času, vždy ocením niečo, čo môžem uvariť rýchlo a bez námahy. Niečo, čo sa dá tzv. nahádzať do hrnca a nemusím sa o to ďalej starať. Existuje na to krásny výraz. V podstate mám rada všetky “stew” recepty. Niečo chutné a dusené. Jedlo, v ktorom sa mäsko “rozpadáva” a rozplýva sa na jazyku.
Počas mnohých rokov sa na Slovensku prílohy zredukovali na ryžu a zemiaky. Dobre, ešte cestoviny. No a aby som neklamala, používajú sa aj pečené zemiaky alebo zemiaková kaša a hotovou inováciou sú halušky. Možno to bolo aj tým, že práve prílohy slúžili na “dorazenie sa”, keďže sa mäso pripravovalo menej ako dnes. V súčasnej dobe je to ale veľká škoda nevyužiť toľko možností. Veď prílohou môže byť naozaj skoro čokoľvek.
Veľa ľudí sa vyhýba strukovinám nielen kôli ich “veternej” povesti, ale aj kôli tomu, že sa domnievajú, že ich chuť nie je až tak dobrá. Skúsme ale zabudnúť na tieto mýty a pozrime sa na to bližšie. Ten prvý problém môžeme do veľkej miery odstrániť namáčaním a varením. No a ten druhý je už len o fantázii. Prečo by sme mali variť strukoviny len so soľou a korením, keď môžeme použiť to nepreberné množstvo chutí, ktoré sa nám ponúka.
Zbožňujem čokoládu. Môj návyk na ňu je dosť silný a stojí ma to hodne úsilia, keď musím dennodenne odolávať tomu nutkavému pokušeniu zobnúť si aspoň maličký kúsok. Možno je to preto, že pri malo kúsku to nikto neostane. A tak odolávam, odolávam a odolávam :-).
