Glazovaná prepelička

Vždy sa teším, keď môžem skúsiť niečo nové. Či už netradičný recept alebo netradičnú surovinu. Samozrejme mám svoje limity. Aspoň doteraz som ich mala. Sú veci, ktoré neochutnám, vlastne zatiaľ nemám odvahu ich ochutnať. Ale možno sa to časom zmení.

Nie som typický mäsožravec. Mám síce mäso rada, ale stačí mi len málo. Dokonca mám obdobie, keď mi mäso vyložene nechutí a kľudne by som vydržala aj bez neho. Samozrejme nie nastálo. A i napriek tomu práve v tejto oblasti rada experimentujem a skúšam nové chute a druhy.

A presne takto som sa dostala k japonským prepeličkám. Vždy som obdivovala tie krásne nastylované taniere, kde sa vynímala jedna “kurka” – nech už to bolo čokoľvek :-). Vyzeralo to famózne. Zároveň som mala pocit, že z tak malého kúsku sa snáď ani najesť nedá.

A nebola by som to ja, keby som to nevyskúšala. K prepeličkám som sa dostala vlastne omylom, ale bol to ten najlepší spôsob ako to teda skúsiť.

Existuje asi 32 druhov prepeličiek, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou alebo prostredím, kde žijú. Niektoré sú divoké a niektoré sa chovajú ako domáce. Využívajú sa nielen na mäso, ale aj na perie alebo vajíčka.

Jedným z druhov je aj japonská prepelica, o ktorej je známe, že:

jej domovom je juho-východné Rusko, severo-východná Čína, severné Japonsko, Laos, Vietnam alebo Thajsko,
najlepšie sa jej darí na otvorených trávnatých plochách,
pije a pasie sa len zavčasu ráno alebo neskoro večer,
v domácich podmienkach zbožňuje popraskané proso, slnečnicové semienka alebo sušené múčne červy.

No a keďže som mala doma netradičné mäsko, tak som ho urobila na netradičný spôsob. Ako inak – na sladko, teda na horko-sladko. A to vďaka sevilským pomarančom, na ktorých som doslova závislá. Milujem tú sladko horkú chuť.

Hlavne sa nezľaknite. Ak neobľubujete horkú chuť, môžete džem zo sevilských pomarančov nahradiť marhuľovým džemom. Výsledok nebude síce úplne rovnaký, ale tiež bude vynikajúci.

Takže hor sa na prepeličky!!!