Pripoj sa k nám
Polievky odjakživa boli súčasťou našich jedálničkov. Varili sa hádam už od praveku (keď sa vyvárali kosti z ulovených zvierat) a varia sa dodnes. Existuje nepreberné množstvo receptov na ne. Od klasických mäsových a zeleninových vývarov až po delikátne krémové polievky. Môžu sa servírovať horúce alebo studené, dokonca existujú aj ovocné varianty.
Chlieb a pečivo sa v našich končinách považuje za základnú potravinu, bez ktorej by si mnohí ľudia ani nevedeli predstaviť svoj deň. Veď čo je lepšie ako zahryznúť sa do čerstvého, chrumkavého a nádherne voňavého chlebíka alebo pletienky s maslom alebo džemom? A práve táto potravina je v rôznych krajinách rôzna. Chlieb sa odlišuje nielen svojím tvarom a veľkosťou ale aj chuťou. Niekde sa uprednostňuje chuť sladká, inde zase pikantná. Práve tu platí to staré známe “iný kraj, iný mrav”.
Rada varím sezónne. Veď načo kupovať potraviny, ktoré nemajú svoju sezónu. Mnohé z nich síce vyzerajú lákavo, ale na chuti to predsa len poznať. Nie je taká výrazná a u mnohých je vidieť, že im slniečko veľmi chýbalo. Preto sa v jeseni snažím čo najviac zakomponovať suroviny, ktoré sa s ňou spájajú – napríklad mrkvu, zeler alebo petržlen, prípadne krásne okrové tekvice hokaidó.
Vtáčie mlieko ako dezert poznajú určite mnohí z vás. Bola to sladkosť, ktorú robili prevažne naše babičky a každému veľmi chutil. Išlo o vyšlahané bielka, ktoré sa vkladali do horúceho mlieka, v ktorom sa chvíľku povarili. No a zo zvyšných žĺtkov, cukru a horúceho mlieka sa urobil žĺtkový krém, v ktorom tieto bielkové halušky plávali. No komu by to nechutilo.
Bravčové mäso sa v poslednej dobe dostáva do nemilosti a je to veľká škoda. Viem, že to nie je práve jednotka v zdravom stravovaní, ale myslím si, že aj toto mäsko nám má čo ponúknuť. Veď prečo inak by bolo najčastejšie konzumovaným mäsom na svete. Najobľúbenejšie je predovšetkým vo východnej a juhovýchodnej Ázii, Európe, Sub-saharskej Afrike a Amerike.
Pamätám si, ako mi niekto hovoril, že deti nemusia zeleninu. Prehrabujú sa v nej, ukladajú ju úhladne na kraj taniera alebo ju ostentatívne hádžu na zem. Takže posilnená týmito rečami som s obavou dala dcére na taniere prvé dávky zeleniny a div sa svete, nič z toho sa nestalo. Nebudem tu rozprávať o mrkve – tú deti väčšinou ľúbia. Ona však zjedla bez problémov aj špenát a dokonca aj brokolicu. Tá sa dokonca zaradila medzi jej obľúbené. A maminka mohla jasať :-).
Vždy, keď chcem navariť niečo chutné a zároveň ľahké, čo nezaťaží trávenie na ďalších päť hodín, skončím pri talianskej kuchyni. Bude to asi moja srdcovka. Možno aj pre to, že základom celého ich varenia je využívanie čerstvých surovín. V mnohých receptoch nájdeme rajčiny, papriky, olivy, baklažán a samozrejme ryby a olivový olej.
&media=https://about-the-taste.com/wp-content/uploads/2016/11/IMG_6243-1024x683.jpg){kind=link}
