Pripoj sa k nám
Ryby treba jesť. Táto veta sa na nás valí odvšadiaľ. Lekári to radia, nutriční poradci to radia a hádam aj v našej hlave sa občas ozve “Daj si tú rybu!” Čo z toho, keď má človek fóbiu z kostí. Ale aj na toto myslela matka Príroda :-D. Na tieto účely vymyslela lososa, tuniaka, tresku a napríklad aj morského čerta.
Keď nemám chuť vyvárať, alebo nemám toľko času, vždy sa mi zíde nejaký dobrý nápad na rýchlu chuťovku. Niečo, čo nie je náročné na prípravu a zároveň to pôsobí, akokeby ste pri hrncoch strávili minimálne pol dňa. Pre takéto prípady mám vždy v zálohe niečo s rybkou.
Receptov na quiche je veľmi veľa. Je to jedlo, v ktorom sa môže naplno prejaviť vaša fantázia alebo odvaha skombinovať na prvý pohľad neskombinovateľné. V podstate ide o slaný koláč, ktorého pôvod by sme mohli hľadať vo francúzskej kuchyni. Výhodou je, že ho môžete servírovať teplý aj studený. Je pripravený celkom rýchlo, takže sa výborne hodí ako večera v uponáhľanom týždni.
Hovorí sa, že rybky sú zdravé a treba ich jesť aspoň dva až trikrát do týždňa. Ruku na srdce, aj keby sme to chceli a mohli dodržiavať, komu by sa chcelo na obed hodinu vyťahovať kosti. Hlavne takým, ako ja, čo majú pred očami hororové scény, ako sa dusia kostičkou a padajú na zem :-). Ale žarty bokom. Dobrá rybka nie je zlá. A aby sme to zase nepreháňali, myslím si, že výkon je aj raz do týždňa.
Musím priznať, že keď mám zjesť rybu, určite uprednostním morskú pred sladkovodnou. Možno by milovníci kaprov, pstruhov a iných riečnych rybičiek nesúhlasili, ale mne chutia akosi viac. Tiež majú tú výhodu, že spravidla bývajú väčšie, čo pre mňa (ako niekoho, kto má fóbiu z malých kostičiek) znamená menej stresu pri ich jedení. Z morských mám asi najradšej tresku, lososa a tuniaka. Nie nutne v tomto poradí :-).
existuje neskutočné množstvo a záleží len na nás, čo považujeme za netradičné alebo extrémne a čo za overené.
Mnohé krajiny sa môžu pochváliť kombináciou netradičných chutí, využívaním surovín, ktoré na prvý pohľad vôbec neidú dohromady. Už len treba trochu odvahy a nový chuťový zážitok môže byť na svete.
a určite nie som sama – teda bola som o tom tak presvedčená, že som verila, že musí existovať krajina kde nezvyknú jesť polievky (prípadne ju nepoznajú). Čo horšie môj drahý naopak polievky priam miluje. Dalo mi to celkom zabrať – teda vlastne som sa nakoniec k žiadnej takej nedopátrala.
