Tekvicové risotto

Tekvicové risotto

Keď si predstavím, čo všetko som sporiadala počas posledných sviatkov, akosi sa mi ani nechce veriť. Jediné, čo ma ako tak držalo nad vodou bol fakt, že dostať sa do normálu nebude zase až taký problém. Doma sme zvyknutí je “ľahšie”. Síce nepohrdneme občas tou pravou klasikou, ale ako som spomínala už v minulých blogoch, telu to neublíži, keď je toho s mierou. Nie je to teda tak dávno, čo sme ladne prešli na “ľahšiu nôtu” :-)

Pokračovať v čítaní

Hovädzie líčka

Hovädzie líčka

Hovädzie mäso je veľmi chutnou a výživnou potravinou. Je škoda, že sa mu veľmi veľa ľudí vyhýba, keďže tzv. červené mäso sa stalo strašiakom, či už z hľadiska zdravej výživy, alebo pre chorobu šialených kráv. A pritom je to úplne inak. Pozor však od koho mäso kupujete.

Pokračovať v čítaní

Lihapullat (fínske mäsové guľky)

Lihapullat (fínske mäsové guľky)

Keď som sa opýtala ľudí, ktorí strávili dlhšiu dobu vo Fínsku, čo najčastejšie jedli, s istotou a ráznosťou mi povedali, že párky (na všetky spôsoby a hlavne s omáčkou). Pri tej predstave sa moje kulinárske bunky zrútili ako domček z kariet. Avšak potom to pokračovalo. Pri vymenovávaní ďalších typických fínskych jedál som začala šípiť, že to s tou fínskou kuchyňou nebude až také drsné, ako sa na prvýkrát mohlo zdať.

Pokračovať v čítaní

Glazovaný pstruh s hokaidó pyré

Glazovaný pstruh s hokaidó pyré

Hovorí sa, že rybky sú zdravé a treba ich jesť aspoň dva až trikrát do týždňa. Ruku na srdce, aj keby sme to chceli a mohli dodržiavať, komu by sa chcelo na obed hodinu vyťahovať kosti. Hlavne takým, ako ja, čo majú pred očami hororové scény, ako sa dusia kostičkou a padajú na zem :-). Ale žarty bokom. Dobrá rybka nie je zlá. A aby sme to zase nepreháňali, myslím si, že výkon je aj raz do týždňa.

Pokračovať v čítaní

Sotíčko

Sotíčko

Sotíčko je pojem. Aspoň v našej domácnosti. Keď niekto vysloví toto slovo, každý vie, o čo sa jedná. Je to taká naša rodinná Šikmá veža v Pise alebo Empire State Building. Aj u nich každý vie, “voč de” :-D. Ako rodinný recept to nemá až takú dlhú históriu (možno tak 10 rokov), ale udomácnil sa u nás ihneď. Je to jedlo, o ktoré sa každý bije a keby náhodou u iného pokrmu ostal nejaký zbytok, u sotíčka sa toho veru báť nemusím.

Pokračovať v čítaní