Pripoj sa k nám
Jahňacina si v súčasnej dobe postupne nachádza cestičku do našich jedálničkov. Nie je to len o Veľkej noci, s ktorou sa dlho spájala – našťastie. Môžeme si ho dopriať aj inokedy. Veď patrí k najlahodnejším druhom mäsa, ktoré si nevyžadujú dlhú prípravu a prešpekulovaný recept.
Keď doma robím cookies (alebo keksíky ak chcete), jeden plech nikdy nestačí. Väčšinou to skončí tak, že skôr ako stihnú vychladnúť už ich polovica chýba. Toto platí hlavne pri tých čokoládových, ktoré, musím priznať, sú naozaj najlepšie ešte teplé. Keď sa ešte rozplývajú na jazyku. A to už nehovorím o tom, že sa dajú namočiť do pohára s mliekom… mňam
Hoci ma variť baví, mám aj dni, kedy na to nemám čas, alebo sa mi nechce vymýšľať nič zložité, prepracované a hlavne zdĺhavé. Najradšej by som nevarila nič. To si však doma nemôžem dovoliť. Strávnici by sa sťažovali 😀 .
Leto sa pomaly chýli ku koncu (mám rada toto striedanie období) a na záhradke sa začínajú objavovať oranžové hlavičky mojej obľúbenej tekvice hokaido. Po dlhej dobe cukiet, patizónov a bielych tekvíc sa doma postupne prelaďujeme na oranžovú.
Tak ako ku koncu leta postupne dozrievajú jesenné tekvičky, tak na stromoch postupne dozrievajú slivky, hrušky a prvé jablká. Slivky mám rada. Nieže by som sa za nimi išla pozabíjať, ale sú chutné a plné výživných látok. A tá farba…
Pamätám si jeden záhradkársky rok, kedy sa všetkým naokolo neurodilo hádam nič iné okrem patizónov. Vtedy aj najzaritejší milovníci zeleniny určite túžili po poriadnom “fláku” mäsa.
Verte, po veľmi dlhú dobu som nemohla patizóny ani vidieť. A keby len tie, aj všetko, čo malo dyňový pôvod – cukety, tekvice,…
Musím skonštatovať, že všetky cookies, sušienky alebo keksíky (je jedno ako ich voláte) sú pre mňa vždy prudko návykové. Keď raz začnem vyjedať tieto krehké sladkosti, nemôžem prestať. Jediné, čo ma drží “nad vodou” je, že si ich môžem vyrobiť aj sama a budú oveľa zdravšie, ako tie, ktoré by som kúpila v obchode.
Dúfam, že keď poviem pečený bravčový bôčik, tak nebudú zástancovia zdravej výživy vyťahovať nože. Na prvý pohľad príliš tučné a nekvalitné bravčové mäso v sebe skrýva úžasný potenciál.
Určite nepatrí k chudým druhom mäsa a nemal by sa jesť na dennej báze, teda ak nie sme ťažko pracujúci baníci, ktorí dokážu tento kalorický kúsok stráviť v úplnej pohode.
O zvláštnych chuťových kombináciách som už písala veľa. Je to hlavne o odvahe a chuťových zvyklostiach každého z nás. Mne vždy trvalo dlhšie ochutnať niečo, čo sa na prvý pohľad zdalo ako “ťažký chuťový kaliber”, nakoniec ale zvedavosť vždy zvíťazila.
Dôležitým základom mnohých raw koláčikov sú kešu oriešky. Zo všetkých orechov sú pre mňa najlahodnejšie. Majú jemne nasládlú chuť a na posedenie by som ich zjedla naozaj veľa. Jediné, čo ma trochu odrádza, že obsahujú dosť tuku a orechy vo veľkom množstve zaťažujú ľadviny (veď kto by chcel mať nábeh na ľadvinové kamene – môj manžel by vám o tom vedel porozprávať).
