Pripoj sa k nám
Vždy ma fascinovalo, koľko druhov cestovín dokážu Taliani vymyslieť. Niektoré tvary sú také prešpekulované, že si ani neviem predstaviť, ako to vôbec dokážu vyrobiť. Niektoré sú dokonca tak pekné, že mi je to aj ľúto uvariť, resp. zjesť.
Budapešť vždy patrila medzi mestá, ktoré majú čo ponúknuť. Historické miesta plné dejín i neprebádané zákutia a uličky, do ktorých trafíte len vtedy, keď ich nehľadáte. Okrem tých tradičných, turisticky nabitých miest som si vysnívala jedno, na ktoré som sa veľmi tešila.
Chia semienka patria presne k tým potravinám, na ktoré si musím zvyknúť. Dlho mi trvalo, kým som bola odhodlaná si ich vôbec kúpiť. Niežeby som neverila ich pozitívam na organizmus, ale boli pre mňa novinkou, ktorá vo mne nevzbudzovala nijaké kulinárske “vášne”.
Pred slovom ázijské, vietnamské, thajské alebo japonské jedlo som mala vždy rešpekt. Ani nie kôli jeho príprave, skôr kôli zaužívanej generalizácii, že ide o niečo, na čo nie sme v našich končinách zvyknutí. Že ide o mix netradičných, exotických jedál a chutí ako kokosové mlieko, citrónová tráva, ustricová omáčka alebo ryžový ocot.
Leto je obdobie, kedy siahame po odľahčených a sviežich dezertoch. Veď kto by si zaťažoval žalúdok čokoládou, keď tu máme toľko surovín, ktoré sa dajú použiť.
Postupné dozrievanie ovocia nám poskytuje veľa možností. Predovšetkých ich spojenie so sviežim tvarohom alebo čerstvým syrom je neskutočné.
Sladké raňajky nikdy nebolo niečo, čo by som extra uprednostňovala. Jedinou výnimkou bola snáď len ovsená kaša s poriadnou dávkou sladkého vo forme čerstvého ovocia.
Keď sa vyhadzujú potraviny, len preto, že z toho nevieme nič vymyslieť. Vždy sa predsa nájde spôsob, ako skombinovať a dochutiť suroviny, ktoré nám v chladničke alebo špajzi ostali. Samozrejme teraz nemyslím čisto neskombinovateľné druhy 
.
Leto je obdobím, kedy mi vôbec nechýba mäso. Niežeby som na ňom bola závislá, ale mám rada, keď sa na tanieri zaskvie poriadny flák mäsa. V lete mi to ale nechýba. Na záhradke je veľa zeleniny, ktorá ho v pohode nahradí. Či už sa rozhodnem urobiť zemiakový guláš, prípadne, a to mám najradšej, naplním zeleninu niečim chutným.
Praclíky, a teraz nemyslím tie maličké slané, ale tie krásne vypečené veľké, ma vždy niečím priťahovali. Jednak to bol tvar, ktorý bol nejako zázračne pri každom jednom rovnaký. Potom to bola chuť, ktorá sa nedala s nijakým iným pečivom porovnať a v neposlednom rade to bola ich príprava, ktorá vo mne vždy istým spôsobom vyvolávala rešpekt – všade sa totiž uvádzalo “varíme v láku”.
Keďže sa náme sezóna cukiet ešte ani zďaleka neskončila, rozhodla som sa bohatú domácu úrodu využiť tzv. po taliansky a navariť Cuketové rizoto. Rizoto, alebo ak chcete risotto bolo vždy môjím obľúbeným jedlom, už od malička, keď som ešte ani len netušila, že to naše slovenské je na hony vzdialené od toho pravého talianskeho.
%20závitky&media=https://about-the-taste.com/wp-content/uploads/2016/08/IMG_3832-1024x683.jpg){kind=link}
