Pripoj sa k nám
Vianoce sa blížia a je ten správny čas na to, aby sme začali rozmýšlať, ako si rozvoňať celý dom či byt. Samozrejme, že stálice musia byť. Na vanilkové rožky, linecké, štólu alebo žĺtkové rezy nech mi nikto nesiaha :-). Avšak každý rok sa snažím povyberať aj niečo nové a netradičné. Mám len jediné pravidlo, musí to byť vianočný recept.
Tento rok som zahájila, samozrejme okrem tradičnej štóly, ktorú robím každý rok, talianske Vianoce. A nemyslím tým hádzanie tanierov a kričanie po celom dome. Okrem panettone, ktoré akosi nevydržalo, patria so tohtoročnej edície Ricciarelli. Hľadala som niečo keksíkové, “suché”, čo by malo šancu vydržať cez sviatky. Hlavne to musím dobre ukryť.
Okrem toho, že Vianoce sú najkrajšie sviatky v roku, sú spojené aj s poriadnym stresom. Veď každá z nás by rada mala napečené (aspoň 10 druhov koláčov, najlepšie “suché” aj s plnkou), domov uprataný a vyleštený, že by sme sa báli aj kľučku chytiť :-D, darčeky nakúpené a krásne zabalené (toto u mňa býva problém, nikdy to akosi nevyzerá tak pekne, ako by som chcela) no a samozrejme toto všetko s kľudom Angličana, bez stresu a potu na čele.
Keďže sa pomaličky blížia tie najkrajšie sviatky, hľadala som vianočné dezerty, ktoré sú typické a neodmysliteľne patria k jednotlivým krajinám. A že je ich neúrekom. Veď každá krajina nedá dopustiť na ten svoj, bez ktorého sa žiadna domácnosť predsa nemôže zaobísť.
Polievky odjakživa boli súčasťou našich jedálničkov. Varili sa hádam už od praveku (keď sa vyvárali kosti z ulovených zvierat) a varia sa dodnes. Existuje nepreberné množstvo receptov na ne. Od klasických mäsových a zeleninových vývarov až po delikátne krémové polievky. Môžu sa servírovať horúce alebo studené, dokonca existujú aj ovocné varianty.
Vždy, keď chcem navariť niečo chutné a zároveň ľahké, čo nezaťaží trávenie na ďalších päť hodín, skončím pri talianskej kuchyni. Bude to asi moja srdcovka. Možno aj pre to, že základom celého ich varenia je využívanie čerstvých surovín. V mnohých receptoch nájdeme rajčiny, papriky, olivy, baklažán a samozrejme ryby a olivový olej.
Vždy ma fascinovalo, koľko druhov cestovín dokážu Taliani vymyslieť. Niektoré tvary sú také prešpekulované, že si ani neviem predstaviť, ako to vôbec dokážu vyrobiť. Niektoré sú dokonca tak pekné, že mi je to aj ľúto uvariť, resp. zjesť.
Keďže sa náme sezóna cukiet ešte ani zďaleka neskončila, rozhodla som sa bohatú domácu úrodu využiť tzv. po taliansky a navariť Cuketové rizoto. Rizoto, alebo ak chcete risotto bolo vždy môjím obľúbeným jedlom, už od malička, keď som ešte ani len netušila, že to naše slovenské je na hony vzdialené od toho pravého talianskeho.
Talianske risotto je neprekonateľné. Krémové, hladké a aj pri malom množstve surovín do neho použitých je chutné. A práve risotto je hlavnou ingredienciou na arancini.
Leto je obdobie, kedy sa nikomu nechce moc vystávať pri sporáku a pariť sa pri varení. Zároveň je to čas, kedy dozrieva množstvo ovocia a zeleniny, ktoré ani dlhé prípravy a varenie nevyžaduje.
