Pripoj sa k nám
Polievky veľmi nemusím. Na rozdiel od môjho manžela. Ten si nevie prestaviť obed bez nich. Jediné, ktorým sa nevyhýbam sú tzv. desiatové polievky. Krásne husté, ktoré vedia nahradiť obed. Vtedy mi je jedno, či je to strukovinová, krémová zeleninová alebo hustý borscht.
Jeseň sa už prehupla takmer do zimy. Už nie je farebná, ale skôr studená a sychravá. Prečo si ju teda nezlepšiť nejakým “comfort food” – teda nejakým jedlom, alebo surovinou, ktorá v nás vyvoláva dobrý pocit, nostalgické spomienky alebo má pre nás citovú hodnotu. Dôležité je, aby sme sa po ňom cítili ako “v bavlnke”. Práve v tomto období to určite potrebujeme oveľa viac ako inokedy.
Polievky odjakživa boli súčasťou našich jedálničkov. Varili sa hádam už od praveku (keď sa vyvárali kosti z ulovených zvierat) a varia sa dodnes. Existuje nepreberné množstvo receptov na ne. Od klasických mäsových a zeleninových vývarov až po delikátne krémové polievky. Môžu sa servírovať horúce alebo studené, dokonca existujú aj ovocné varianty.
Rada varím sezónne. Veď načo kupovať potraviny, ktoré nemajú svoju sezónu. Mnohé z nich síce vyzerajú lákavo, ale na chuti to predsa len poznať. Nie je taká výrazná a u mnohých je vidieť, že im slniečko veľmi chýbalo. Preto sa v jeseni snažím čo najviac zakomponovať suroviny, ktoré sa s ňou spájajú – napríklad mrkvu, zeler alebo petržlen, prípadne krásne okrové tekvice hokaidó.
Pamätám si, ako mi niekto hovoril, že deti nemusia zeleninu. Prehrabujú sa v nej, ukladajú ju úhladne na kraj taniera alebo ju ostentatívne hádžu na zem. Takže posilnená týmito rečami som s obavou dala dcére na taniere prvé dávky zeleniny a div sa svete, nič z toho sa nestalo. Nebudem tu rozprávať o mrkve – tú deti väčšinou ľúbia. Ona však zjedla bez problémov aj špenát a dokonca aj brokolicu. Tá sa dokonca zaradila medzi jej obľúbené. A maminka mohla jasať :-).
Vždy, keď chcem navariť niečo chutné a zároveň ľahké, čo nezaťaží trávenie na ďalších päť hodín, skončím pri talianskej kuchyni. Bude to asi moja srdcovka. Možno aj pre to, že základom celého ich varenia je využívanie čerstvých surovín. V mnohých receptoch nájdeme rajčiny, papriky, olivy, baklažán a samozrejme ryby a olivový olej.
S pomaly sa blížiacou zimou sa teším nielen na Vianoce ale aj na veci, ktoré s nimi tak trochu súviasia. Jednou z nich je tlačenie kapusty. Doma sme boli vždy zvyknutí, že kyslú kapustu sme robili svojpomocne a nemuseli sme ju zháňať v obchodoch. Pravdu povediac lásku ku kyslej kapuste som si vybudovala postupne, boli roky, kedy som ju nemusela vôbec. Teraz je to ale iné. Kyslú kapustu mám rada v akomkoľvek recepte od polievky alebo šalátu počínajúc až po segedínsky guláš alebo kapustu ako súčasť pečeného mäska alebo kapustníky.
