Pripoj sa k nám
Vianoce sa blížia a je ten správny čas na to, aby sme začali rozmýšlať, ako si rozvoňať celý dom či byt. Samozrejme, že stálice musia byť. Na vanilkové rožky, linecké, štólu alebo žĺtkové rezy nech mi nikto nesiaha :-). Avšak každý rok sa snažím povyberať aj niečo nové a netradičné. Mám len jediné pravidlo, musí to byť vianočný recept.
Slovo sladké a zdravé mnohokrát nejde dohromady. Väčšinou keď mám upiecť niečo sladké, aby si na tom pochutila celá rodina, narážam na odveký problém – cukor a tuk. Nie som zástanca úplných extrémov vynechania tuku a cukru, pretože pre správne fungovanie tela je potrebné aj jedno aj druhé. Snažím sa ich však nahradiť zdravšími variantami alebo používať ich striedmo. Niekedy sa však “utrhnem” a upečiem niečo, čo by sa dalo nazvať zdravým sladkým – aspoň sa o tom presviedčam :-).
Buď ich milujete, alebo nenávidíte. Sú trendom, sú tradíciou. Sú aj prekliatim mnohých cukrárov. Dajú sa urobiť na množstvo spôsobov a v ešte viac tvaroch. Áno, reč je o makrónkach. Niektorí sú na nich závislí, niektorým sa zdajú príliš presladené. Tak ako sa mení móda, tak sa menia aj makrónky. Zo sezóny na sezónu. Niekedy sú trendom svieže ovocné chute, inokedy ťažké zemité tóny.
Kto by nemal chuť na sladké. Veď tá nás sprevádza už niekoľko desiatok rokov a v poslednej dobe sa stala až nežiadúcou. Pri tom, ako nám všetci hovoria, že musíme obmedzovať cukor, zabúdame, že ten potrebujeme na dobré fungovanie mozgu. Nehovorím, že sa musíme dopovať lyžicami cukru denne, to určite nie. Avšak ide to aj zdravo.
Tento rok som zahájila, samozrejme okrem tradičnej štóly, ktorú robím každý rok, talianske Vianoce. A nemyslím tým hádzanie tanierov a kričanie po celom dome. Okrem panettone, ktoré akosi nevydržalo, patria so tohtoročnej edície Ricciarelli. Hľadala som niečo keksíkové, “suché”, čo by malo šancu vydržať cez sviatky. Hlavne to musím dobre ukryť.
Okrem toho, že Vianoce sú najkrajšie sviatky v roku, sú spojené aj s poriadnym stresom. Veď každá z nás by rada mala napečené (aspoň 10 druhov koláčov, najlepšie “suché” aj s plnkou), domov uprataný a vyleštený, že by sme sa báli aj kľučku chytiť :-D, darčeky nakúpené a krásne zabalené (toto u mňa býva problém, nikdy to akosi nevyzerá tak pekne, ako by som chcela) no a samozrejme toto všetko s kľudom Angličana, bez stresu a potu na čele.
Musím skonštatovať, že všetky cookies, sušienky alebo keksíky (je jedno ako ich voláte) sú pre mňa vždy prudko návykové. Keď raz začnem vyjedať tieto krehké sladkosti, nemôžem prestať. Jediné, čo ma drží “nad vodou” je, že si ich môžem vyrobiť aj sama a budú oveľa zdravšie, ako tie, ktoré by som kúpila v obchode.
