Pripoj sa k nám
Keďže sa pomaličky blížia tie najkrajšie sviatky, hľadala som vianočné dezerty, ktoré sú typické a neodmysliteľne patria k jednotlivým krajinám. A že je ich neúrekom. Veď každá krajina nedá dopustiť na ten svoj, bez ktorého sa žiadna domácnosť predsa nemôže zaobísť.
Chlieb a pečivo sa v našich končinách považuje za základnú potravinu, bez ktorej by si mnohí ľudia ani nevedeli predstaviť svoj deň. Veď čo je lepšie ako zahryznúť sa do čerstvého, chrumkavého a nádherne voňavého chlebíka alebo pletienky s maslom alebo džemom? A práve táto potravina je v rôznych krajinách rôzna. Chlieb sa odlišuje nielen svojím tvarom a veľkosťou ale aj chuťou. Niekde sa uprednostňuje chuť sladká, inde zase pikantná. Práve tu platí to staré známe “iný kraj, iný mrav”.
Pri slove waffle si asi každý z nás predstaví tie belgické. Samozrejme okrem nich si môžeme vytvoriť waffle s mnohými príchuťami a polevami. Pre nás doma sú takou príjemnou variantov palaciniek. Ak máme chuť na palacinky ale chceme zmenu, prikloníme sa k waffliam. Cesto býva rýchlo pripravené a už len ostane ho naliať do wafflovača a šup na tanier.
Figy sa nám stále objavujú v obchodov a tak mi nedalo a urobila som ešte jeden dezert. Chcela som urobiť niečo, čo by bolo spojením vecí, ktoré obľubujem, preto som sa rozhodla figy zakomponovať do cheesecake-u. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že recept bude náročný a ťažko zvládnuteľný, ale nie je to tak. Jediné, čo si vyžaduje, je zladiť si jednotlivé kroky a ich postupnosť.
Mám rada grécku kuchyňu. Nie je síce moja naobľúbenejšia, ale patrí k tým, ku ktorým sa rada vraciam. Dôvodov je hneď niekoľko. Pri varení používajú čerstvú zeleninu, kvalitný olivový olej, mnoho druhov rýb a mäsa, rôzne bylinky a čerstvé syry a yogurt. Grécka kuchyňa je ľahká, zbytočne nezaťažuje trávenie a môžeme si vytvárať nespočetné množstvo variácií receptov s ohľadom na sezónnosť surovín.
Jednou z mála vecí, ktorým nedokážem odolať je čokoláda. Mám rada mliečnu, tmavú (aspoň 80 %) ale aj bielu (čo vlastne ani tak čokoládou nie je). Jedinou podmienkou je, že musí byť kvalitná. Jediné, čo nemusím sú čokolády s rôznymi náplňami. Myslím si, že najlepšie sa dá vychutnať, keď je samotná.
Kto by nemal rád hranolky? Možno nie často, ale rada si ich dám aj ja. Problémom ale je, že zdravé veru nie sú. Môžeme to oklamať tým, že si ich nekúpime vo fast food-e, kde sa doslova topia v oleji, ktorého stav býva žalostný, ale môžeme si ich urobiť doma. Vtedy máme dve možnosti. Buď si ich kúpime ako polotovar v obchode – čo tiež nie je nič moc, alebo si ich urobíme z vlastných zemiakov.
Leto sa pomaly chýli ku koncu (mám rada toto striedanie období) a na záhradke sa začínajú objavovať oranžové hlavičky mojej obľúbenej tekvice hokaido. Po dlhej dobe cukiet, patizónov a bielych tekvíc sa doma postupne prelaďujeme na oranžovú.
Pamätám si jeden záhradkársky rok, kedy sa všetkým naokolo neurodilo hádam nič iné okrem patizónov. Vtedy aj najzaritejší milovníci zeleniny určite túžili po poriadnom “fláku” mäsa.
Verte, po veľmi dlhú dobu som nemohla patizóny ani vidieť. A keby len tie, aj všetko, čo malo dyňový pôvod – cukety, tekvice,…
Dôležitým základom mnohých raw koláčikov sú kešu oriešky. Zo všetkých orechov sú pre mňa najlahodnejšie. Majú jemne nasládlú chuť a na posedenie by som ich zjedla naozaj veľa. Jediné, čo ma trochu odrádza, že obsahujú dosť tuku a orechy vo veľkom množstve zaťažujú ľadviny (veď kto by chcel mať nábeh na ľadvinové kamene – môj manžel by vám o tom vedel porozprávať).
&media=https://about-the-taste.com/wp-content/uploads/2016/11/IMG_6243-1024x683.jpg){kind=link}
