Kardemummabullar (Kardamónové buchtičky)
Severské krajiny majú nielen nezameniteľnú a krásnu prírodu, na ktorú sa môžem dívať donekonečna ale aj svoje typické nezameniteľné chute.
Pripoj sa k nám
Severské krajiny majú nielen nezameniteľnú a krásnu prírodu, na ktorú sa môžem dívať donekonečna ale aj svoje typické nezameniteľné chute.
Milujem tvarohový koláče. Sú svieže, chutné a ešte aj blahodárne pôsobia na organizmus. Samozrejme, ak sa rozhodnete ich urobiť v tej zdravšej alternatíve. Keď nemáme doma chuť na čokoládové čokoľvek, vždy padne voľba práve na tvaroh. Je jedno, či to je vo forme bábovky, bublaniny alebo koláčiku na lineckom ceste – hoci ten väčšinou zvíťazí.
Raňajkových receptov nikdy nie je dosť. Dôležité, teda aspoň pre mňa, je ich rýchla príprava. Jednak cez týždeň úplne nestíham a cez víkend, keď sa všetci zobudia, len čo otvoria oči, tak ma čaká “Chcem papať.” A tak aj pri najlepšej vôli nemôžem vymýšlať niečo extra časovo náročné. Veď by nakoniec zjedli mňa.
Každá krajina má svoje tradičné dezerty, ktorými sa pýši a ktoré ju preslávili. Tak tomu je aj pri Grécku. Nebudem tu teraz spomínať tradičnú Baklavu alebo dezert Halva. Tie sú notoricky známe.
Mám rada, keď sa zobudím do slnečného rána. Mám viac času, pretože ostatní traja členovia ešte spia (na dobrý spánok sme naučili aj našu yorkinku ). Vtedy si vychutnám pohodovú prípravu raňajok. Narozdiel odo mňa, všetci ostatní preferujú sladké raňajky, takže na väčšinu sobôt sa tešia. Vtedy sa snažím vymyslieť niečo chutné a nemusí to byť nutne až tak zdravé – hoci, vždy to poteší.
Polievky veľmi nemusím. Na rozdiel od môjho manžela. Ten si nevie prestaviť obed bez nich. Jediné, ktorým sa nevyhýbam sú tzv. desiatové polievky. Krásne husté, ktoré vedia nahradiť obed. Vtedy mi je jedno, či je to strukovinová, krémová zeleninová alebo hustý borscht.
Receptov na quiche je veľmi veľa. Je to jedlo, v ktorom sa môže naplno prejaviť vaša fantázia alebo odvaha skombinovať na prvý pohľad neskombinovateľné. V podstate ide o slaný koláč, ktorého pôvod by sme mohli hľadať vo francúzskej kuchyni. Výhodou je, že ho môžete servírovať teplý aj studený. Je pripravený celkom rýchlo, takže sa výborne hodí ako večera v uponáhľanom týždni.
Už sa mi veľakrát stalo, že som kúpila banány tzv. “nad plán”. Buď som zabudla, že doma ešte sú, alebo som ich kúpila toľko, že ich už nikto nestihol dojesť. Toľko škody…. A pritom stačil len nápad, čo s nimi. Keď sa mi toto stalo už x-tý krát, povedala som si a dosť! Treba niečo napiecť.
Keď si predstavím, čo všetko som sporiadala počas posledných sviatkov, akosi sa mi ani nechce veriť. Jediné, čo ma ako tak držalo nad vodou bol fakt, že dostať sa do normálu nebude zase až taký problém. Doma sme zvyknutí je “ľahšie”. Síce nepohrdneme občas tou pravou klasikou, ale ako som spomínala už v minulých blogoch, telu to neublíži, keď je toho s mierou. Nie je to teda tak dávno, čo sme ladne prešli na “ľahšiu nôtu”
Postupne sa nám začína počasie kaziť. Je čoraz viac pochmúrnejšie, studenšie a depresívnejšie. Je teda na čase začať variť inak. V tomto čase sa snažím variť “pre potešenie”. Potešenie nielen z varenia samého ale aj z jeho výsledku. Zameriavam sa hlavne na jedlá, ktoré lahodia žalúdku a vyvolávajú príjemný pocit. K takémuto “comfort food” patrí jednoznačne čokoláda.