Pripoj sa k nám
Milujem tvarohový koláče. Sú svieže, chutné a ešte aj blahodárne pôsobia na organizmus. Samozrejme, ak sa rozhodnete ich urobiť v tej zdravšej alternatíve. Keď nemáme doma chuť na čokoládové čokoľvek, vždy padne voľba práve na tvaroh. Je jedno, či to je vo forme bábovky, bublaniny alebo koláčiku na lineckom ceste – hoci ten väčšinou zvíťazí.
Buď ich milujete, alebo nenávidíte. Sú trendom, sú tradíciou. Sú aj prekliatim mnohých cukrárov. Dajú sa urobiť na množstvo spôsobov a v ešte viac tvaroch. Áno, reč je o makrónkach. Niektorí sú na nich závislí, niektorým sa zdajú príliš presladené. Tak ako sa mení móda, tak sa menia aj makrónky. Zo sezóny na sezónu. Niekedy sú trendom svieže ovocné chute, inokedy ťažké zemité tóny.
Každá krajina má svoje tradičné dezerty, ktorými sa pýši a ktoré ju preslávili. Tak tomu je aj pri Grécku. Nebudem tu teraz spomínať tradičnú Baklavu alebo dezert Halva. Tie sú notoricky známe.
Zbožňujem čokoládu. Môj návyk na ňu je dosť silný a stojí ma to hodne úsilia, keď musím dennodenne odolávať tomu nutkavému pokušeniu zobnúť si aspoň maličký kúsok. Možno je to preto, že pri malo kúsku to nikto neostane. A tak odolávam, odolávam a odolávam :-).
Už sa mi veľakrát stalo, že som kúpila banány tzv. “nad plán”. Buď som zabudla, že doma ešte sú, alebo som ich kúpila toľko, že ich už nikto nestihol dojesť. Toľko škody…. A pritom stačil len nápad, čo s nimi. Keď sa mi toto stalo už x-tý krát, povedala som si a dosť! Treba niečo napiecť.
Kto by nemal chuť na sladké. Veď tá nás sprevádza už niekoľko desiatok rokov a v poslednej dobe sa stala až nežiadúcou. Pri tom, ako nám všetci hovoria, že musíme obmedzovať cukor, zabúdame, že ten potrebujeme na dobré fungovanie mozgu. Nehovorím, že sa musíme dopovať lyžicami cukru denne, to určite nie. Avšak ide to aj zdravo.
Tento rok som zahájila, samozrejme okrem tradičnej štóly, ktorú robím každý rok, talianske Vianoce. A nemyslím tým hádzanie tanierov a kričanie po celom dome. Okrem panettone, ktoré akosi nevydržalo, patria so tohtoročnej edície Ricciarelli. Hľadala som niečo keksíkové, “suché”, čo by malo šancu vydržať cez sviatky. Hlavne to musím dobre ukryť.
Okrem toho, že Vianoce sú najkrajšie sviatky v roku, sú spojené aj s poriadnym stresom. Veď každá z nás by rada mala napečené (aspoň 10 druhov koláčov, najlepšie “suché” aj s plnkou), domov uprataný a vyleštený, že by sme sa báli aj kľučku chytiť :-D, darčeky nakúpené a krásne zabalené (toto u mňa býva problém, nikdy to akosi nevyzerá tak pekne, ako by som chcela) no a samozrejme toto všetko s kľudom Angličana, bez stresu a potu na čele.
Keďže sa pomaličky blížia tie najkrajšie sviatky, hľadala som vianočné dezerty, ktoré sú typické a neodmysliteľne patria k jednotlivým krajinám. A že je ich neúrekom. Veď každá krajina nedá dopustiť na ten svoj, bez ktorého sa žiadna domácnosť predsa nemôže zaobísť.
Toto obdobie si vyložene užívam. Len čo môžem, vysvietim si celý priestor svetielkami a vyzdobím ho všetkým, čím môžem. Samozrejme vo všetkej negýčovej počestnosti :-). No a čo je na tom všetkom tiež skvelé, že môžem začať s vypekaním. Už od začiatku decembra doma rozvoniava štóla, ktorá je najlepšie aspoň tri týždne uležaná. No a ďalej to ide postupne, koláčik za koláčikom.
