Pripoj sa k nám
Každá krajina má svoje tradičné dezerty, ktorými sa pýši a ktoré ju preslávili. Tak tomu je aj pri Grécku. Nebudem tu teraz spomínať tradičnú Baklavu alebo dezert Halva. Tie sú notoricky známe.
Polievky veľmi nemusím. Na rozdiel od môjho manžela. Ten si nevie prestaviť obed bez nich. Jediné, ktorým sa nevyhýbam sú tzv. desiatové polievky. Krásne husté, ktoré vedia nahradiť obed. Vtedy mi je jedno, či je to strukovinová, krémová zeleninová alebo hustý borscht.
Zbožňujem čokoládu. Môj návyk na ňu je dosť silný a stojí ma to hodne úsilia, keď musím dennodenne odolávať tomu nutkavému pokušeniu zobnúť si aspoň maličký kúsok. Možno je to preto, že pri malo kúsku to nikto neostane. A tak odolávam, odolávam a odolávam :-).
Keď som sa opýtala ľudí, ktorí strávili dlhšiu dobu vo Fínsku, čo najčastejšie jedli, s istotou a ráznosťou mi povedali, že párky (na všetky spôsoby a hlavne s omáčkou). Pri tej predstave sa moje kulinárske bunky zrútili ako domček z kariet. Avšak potom to pokračovalo. Pri vymenovávaní ďalších typických fínskych jedál som začala šípiť, že to s tou fínskou kuchyňou nebude až také drsné, ako sa na prvýkrát mohlo zdať.
Tento rok som zahájila, samozrejme okrem tradičnej štóly, ktorú robím každý rok, talianske Vianoce. A nemyslím tým hádzanie tanierov a kričanie po celom dome. Okrem panettone, ktoré akosi nevydržalo, patria so tohtoročnej edície Ricciarelli. Hľadala som niečo keksíkové, “suché”, čo by malo šancu vydržať cez sviatky. Hlavne to musím dobre ukryť.
Okrem toho, že Vianoce sú najkrajšie sviatky v roku, sú spojené aj s poriadnym stresom. Veď každá z nás by rada mala napečené (aspoň 10 druhov koláčov, najlepšie “suché” aj s plnkou), domov uprataný a vyleštený, že by sme sa báli aj kľučku chytiť :-D, darčeky nakúpené a krásne zabalené (toto u mňa býva problém, nikdy to akosi nevyzerá tak pekne, ako by som chcela) no a samozrejme toto všetko s kľudom Angličana, bez stresu a potu na čele.
Postupne sa nám začína počasie kaziť. Je čoraz viac pochmúrnejšie, studenšie a depresívnejšie. Je teda na čase začať variť inak. V tomto čase sa snažím variť “pre potešenie”. Potešenie nielen z varenia samého ale aj z jeho výsledku. Zameriavam sa hlavne na jedlá, ktoré lahodia žalúdku a vyvolávajú príjemný pocit. K takémuto “comfort food” patrí jednoznačne čokoláda.
Keďže sa pomaličky blížia tie najkrajšie sviatky, hľadala som vianočné dezerty, ktoré sú typické a neodmysliteľne patria k jednotlivým krajinám. A že je ich neúrekom. Veď každá krajina nedá dopustiť na ten svoj, bez ktorého sa žiadna domácnosť predsa nemôže zaobísť.
Jeseň sa už prehupla takmer do zimy. Už nie je farebná, ale skôr studená a sychravá. Prečo si ju teda nezlepšiť nejakým “comfort food” – teda nejakým jedlom, alebo surovinou, ktorá v nás vyvoláva dobrý pocit, nostalgické spomienky alebo má pre nás citovú hodnotu. Dôležité je, aby sme sa po ňom cítili ako “v bavlnke”. Práve v tomto období to určite potrebujeme oveľa viac ako inokedy.
Toto obdobie si vyložene užívam. Len čo môžem, vysvietim si celý priestor svetielkami a vyzdobím ho všetkým, čím môžem. Samozrejme vo všetkej negýčovej počestnosti :-). No a čo je na tom všetkom tiež skvelé, že môžem začať s vypekaním. Už od začiatku decembra doma rozvoniava štóla, ktorá je najlepšie aspoň tri týždne uležaná. No a ďalej to ide postupne, koláčik za koláčikom.
&media=https://about-the-taste.com/wp-content/uploads/2017/01/IMG_6215-1024x683.jpg){kind=link}
