Speculaas

Čím bližšie sú sviatky, tým viac navôkol cítim vôňu škorice, badiánu alebo vanilky. Pre mňa je to neklamný znak, že už len pár dní a je to tu! Aby som samozrejme nebola horšia, tak aj doma musí všetko voňať práve týmito koreninami. Síce vo mne vyvolávajú chuť na skladké, ale čo už, akosi to k tomu patrí.

Tak ako som spomínala, každý rok sa snažím nájsť niečo netradičné, čo by nám spestrilo ponuku klasických vianočných cukroviniek.

No a keďže som tak trochu závislá na “Lotus-kách” – nekupujem ich, pretože by som ich zjedla na posedenie (je to taká moja prevencia), tak som si našla niečo veľmi podobné. Speculaas – severské keksíky s ich typickou sladko-slanou chuťou.

Už len samotný názov keksíkov má niekoľko podôb. Holandská – Speculaas alebo Speculoos, francúzska – Spéculoos alebo nemecká – Spekulatius. Sú to veľmi tenké, chrumkavé a karamelové keksíky, v tvare figúrky sv. Mikuláša alebo s nejakým vianočným motívom.

Typickým použitým korením je škorica, zázvor, muškátový oriešok alebo kardamón.

Existuje niekoľko verzií pôvodu keksíkov. Jedna z nich hovorí, že ich názov pochádza z latinského slova “speculum”, čo znamená zrkadlo. Toto malo mať prepojenie s tým, že keksíky sa otláčali do foriem s vyrezanými tvarmi postáv.

Druhá možnosť hovorí, že názov je odvodený od názvu “Speculator”, čo by mal byť odkaz priamo na sv. Mikuláša, ako opis “toho, ktorý vidí všetko”.

Historicky sa tieto keksíky piekli 5. a 6. decembra, na oslavu sv. Mikuláša. Preto sa tvorili do foriem s obrazom Mikuláša, aby si tak ľudia uctili jeho život.