Biryani

Keď niekto začne rozprávať o korení ako škorica, badián, kardamóm alebo muškátový oriešok, väčšina z nás si predstaví krásne rozvoniavajúci koláčik, alebo príchod Vianoc. Veľa rokov som takto fungovala aj ja. Teraz ale môžem povedať, že hneď druhé ma napadne India a indická kuchyňa. Netvrdím, že je mojou obľúbenou, ale tá vôňa, pri príprave ich jedál je návyková.

Pokračovať v čítaní

Jesenná minestrone

Polievky odjakživa boli súčasťou našich jedálničkov. Varili sa hádam už od praveku (keď sa vyvárali kosti z ulovených zvierat) a varia sa dodnes. Existuje nepreberné množstvo receptov na ne. Od klasických mäsových a zeleninových vývarov až po delikátne krémové polievky. Môžu sa servírovať horúce alebo studené, dokonca existujú aj ovocné varianty.

Pokračovať v čítaní

Rieska (fínsky plochý chlieb)

Chlieb a pečivo sa v našich končinách považuje za základnú potravinu, bez ktorej by si mnohí ľudia ani nevedeli predstaviť svoj deň. Veď čo je lepšie ako zahryznúť sa do čerstvého, chrumkavého a nádherne voňavého chlebíka alebo pletienky s maslom alebo džemom? A práve táto potravina je v rôznych krajinách rôzna. Chlieb sa odlišuje nielen svojím tvarom a veľkosťou ale aj chuťou. Niekde sa uprednostňuje chuť sladká, inde zase pikantná. Práve tu platí to staré známe “iný kraj, iný mrav”.

Pokračovať v čítaní

Ptichye Moloko

Vtáčie mlieko ako dezert poznajú určite mnohí z vás. Bola to sladkosť, ktorú robili prevažne naše babičky a každému veľmi chutil. Išlo o vyšlahané bielka, ktoré sa vkladali do horúceho mlieka, v ktorom sa chvíľku povarili. No a zo zvyšných žĺtkov, cukru a horúceho mlieka sa urobil žĺtkový krém, v ktorom tieto bielkové halušky plávali. No komu by to nechutilo.

Pokračovať v čítaní

Kuracie cacciatore

Vždy, keď chcem navariť niečo chutné a zároveň ľahké, čo nezaťaží trávenie na ďalších päť hodín, skončím pri talianskej kuchyni. Bude to asi moja srdcovka. Možno aj pre to, že základom celého ich varenia je využívanie čerstvých surovín. V mnohých receptoch nájdeme rajčiny, papriky, olivy, baklažán a samozrejme ryby a olivový olej.

Pokračovať v čítaní

Syrniki

Na sladko-slanej chuti je niečo pútavé. Nikdy by som nepovedala, že práve tieto dve rozdielne chute sa spolu dokážu prepojiť v jeden celok, ktorý je taký výnimočný. Slaná chuť, ktorá sa len málokedy spája s dezertami a sladkosťami vie tak lahodne ladiť so sladkou chuťou, ktorú si tiež len málokedy predstavíme ako súčasť obedov alebo večerí (ak teda nechceme jesť práve nejaké múčne jedlá).

Pokračovať v čítaní

Fasolada

Mám rada grécku kuchyňu. Nie je síce moja naobľúbenejšia, ale patrí k tým, ku ktorým sa rada vraciam. Dôvodov je hneď niekoľko. Pri varení používajú čerstvú zeleninu, kvalitný olivový olej, mnoho druhov rýb a mäsa, rôzne bylinky a čerstvé syry a yogurt. Grécka kuchyňa je ľahká, zbytočne nezaťažuje trávenie a môžeme si vytvárať nespočetné množstvo variácií receptov s ohľadom na sezónnosť surovín.

Pokračovať v čítaní

Nielen brokolicou plnené mušle

Vždy ma fascinovalo, koľko druhov cestovín dokážu Taliani vymyslieť. Niektoré tvary sú také prešpekulované, že si ani neviem predstaviť, ako to vôbec dokážu vyrobiť. Niektoré sú dokonca tak pekné, že mi je to aj ľúto uvariť, resp. zjesť.

Pokračovať v čítaní

Segedínský guláš

Bez papriky to nie je ono

Budapešť vždy patrila medzi mestá, ktoré majú čo ponúknuť. Historické miesta plné dejín i neprebádané zákutia a uličky, do ktorých trafíte len vtedy, keď ich nehľadáte. Okrem tých tradičných, turisticky nabitých miest som si vysnívala jedno, na ktoré som sa veľmi tešila.

Pokračovať v čítaní

Jarné (alebo skôr letné) závitky

Pred slovom ázijské, vietnamské, thajské alebo japonské jedlo som mala vždy rešpekt. Ani nie kôli jeho príprave, skôr kôli zaužívanej generalizácii, že ide o niečo, na čo nie sme v našich končinách zvyknutí. Že ide o mix netradičných, exotických jedál a chutí ako kokosové mlieko, citrónová tráva, ustricová omáčka alebo ryžový ocot.

Pokračovať v čítaní